82. VÝROČIE NAJTRAGICKEJŠEJ HISTORICKEJ UDALOSTI V NAŠICH NOVODOBÝCH DEJINÁCH
Chcel by som vám v tieto dni, keď si pripomíname 82. výročie najtragickejšej historickej udalosti v našich novodobých dejinách výnimočne pripomenúť, Mníchovskú dohodu – zmluvu, Mníchovský diktát, ale čo je podľa mňa najvýstižnejší názov tejto udalosti, Mníchovskú zradu.
Táto “konferencia” sa konala od 29. septembra 1938 a medzinárodná zmluva bola podpísaná 30. septembra 1938 o 02:30 SEČ zástupcami Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska, vtedajších, akože našich “spojencov”.
Samozrejme podpísaná bez prítomnosti zástupcov Československa, ktorí mimochodom čakali na chodbe a teda bez ich prítomnosti bolo rozhodnuté v štýle o nás, bez nás. Tento bezprecedentný akt samozrejme okamžite využili vo svoj prospech i naši severný susedia – slovanský “bratia” Poliaci a večne územne neukojení naši južní susedia Maďari.
Tak priatelia, toľko v stručnosti o tejto pre nás najväčšej tragédii – zrade v réžii našich západných “spojencov”.
No a prečo to dnes rozoberám – spomínam na túto tragickú udalosť?
No pre dve veci. Po prvé. Aby sme nezabudli na to, ako sme v minulosti dopadli, keď sme sa spoliehali na “západ”.
A za druhé, aby som všetkých prozápadne zaslepených spoluobčanov vystríhal pred falošným optimizmom, čo sa týka spoliehania sa na pomoc, ktorá príde zo západu v týchto ťažkých časoch.
Ale poďme najskôr k holým faktom, ktoré sa udiali krátko pred 2. svetovou vojnou. Zdroj Wikipédia.
V dňoch 29. – 30. septembra 1938 zvolali v Mníchove Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko a Taliansko konferenciu, kde sa rozhodlo o osude Česko-Slovenska. Na rokovaní sa priamo nezúčastnili predstavitelia Česko-Slovenska, iba čakali vo vestibule budovy na výsledky. Dohodu podpísali nasledovní predstavitelia štyroch krajín: Arthur Neville Chamberlain – Spojené kráľovstvo Édouard Daladier – Francúzsko Adolf Hitler – Nemecko Benito Mussolini – Taliansko S úvodnou rečou o „českej otázke“ vystúpil Hitler. Priblížil dianie v českom pohraničí ako – povedané dnešným slovníkom – humanitárnu katastrofu sprevádzanú migračnou krízou. Hovoril o záplave utečencov do Nemecka, vraj len za posledný týždeň ich počet stúpol na 240-tisíc, lebo Česi vraždia civilistov a vo veľkom ničia majetok sudetských Nemcov. „Dosiaľ bolo zničených 247 mostov a ešte väčší počet domov.“ V Mníchove sa rozhodovalo o Československu bez Československa, hoci v tamojšom hoteli Regina čakali dvaja zástupcovia vlády ČSR (Hubert Masařík, sekčný šéf Ministerstva zahraničných vecí ČSR), že ich na rokovanie prizvú. Člen britskej delegácie Frank Ashton-Gwatkin im z poverenia premiéra Chamberlaina prišiel oznámiť len výsledok. Na prinesenej mape ukazoval, ktoré okresy v českom pohraničí bude nemecké vojsko obsadzovať ako prvé. Čechy a Morava prišli takmer o 30 percent svojho územia, na ktorom žilo dovtedy 34% obyvateľstva (okrem 2 800 000 Nemcov aj 800-tisíc Čechov). Nová hranica znefunkčnila obranný systém, preťala dôležité dopravné tepny, pripravila Česko-Slovensko o významnú časť priemyslu: dve tretiny ťažby svojho uhlia, 70% výroby elektriny, oceliarsky, textilný a chemický priemysel. [ Následkom Mníchovskej dohody sa dňa 5. októbra 1938 vzdal svojho úradu vtedajší Česko-Slovenský prezident Edvard Beneš a neskôr emigroval z krajiny. Z hľadiska medzinárodného práva bola zmluva v rozpore najmä s Paktom Spoločnosti národov (1919), locarnskými dohodami (1925) a Briandovým-Kelloggovým paktom (1928). Na norimberskom procese bolo preukázané, že Nemecko ju uzatváralo ako súčasť prípravy agresie proti Československu, tzn. išlo o úmyselné podvodné konanie (fraus omnia corrumpit). Zároveň bola porušená zásada, že sa medzinárodné zmluvy môžu týkať len zúčastnených strán (pacta tertiis nec nocent, nec prosunt), o to väčšmi, ak sú to zmluvy v neprospech tretej strany (pacta in detrimentum tertii). Československá vláda sa od dohody dištancovala, súhlas so zmenou hraníc označila za čin z donútenia konaný pod podmienkou, že zmeny hraníc s ňou budú prekonzultované a zagarantované, k čomu však nedošlo. Z hľadiska vnútroštátneho práva Československa išlo o porušenie Ústavnej listiny (1920) podľa ktorej mohli byť hranice menené len ústavným zákonom. S týmito argumentami rátala teória právnej kontinuity predmníchovskeho Československa, na ktorej bolo založené snaženie Edvarda Beneša v česko-slovenskom odboji, ktoré sa definitívne presadilo v ústavnom dekréte prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. vest. čs. o obnovení právneho poriadku. Následky Hitler už pred Mníchovskou dohodou trval na „urovnaní vzťahov Prahy s Poľskom a Maďarskom“. V deň začatia konferencie 29. septembra odovzdal poľský veľvyslanec v Prahe Československej vláde ultimátum, v ktorom Varšava žiadala „vrátenie“ Tešínska, časti Spiša a Oravy a železničnej trate Čadca – Zwardoń poľskému štátu do 1. októbra 1938. Už na druhý deň začala poľská armáda obsadzovať územie s rozlohou asi 900 km2 . [4] Mníchovská dohoda priamo viedla k Viedenskej arbitráži, po ktorej Česko-Slovensko v prospech Maďarského Kráľovstva odstúpilo územia 11 927 km² na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. V období od 30. septembra 1938 do 14. marca 1939 hovoríme o druhej česko-slovenskej republike. Mníchovská dohoda spolu s Viedenskou arbitrážou znamenala veľké sklamanie v Česko-Slovensku a negatívne ovplyvnila vývoj v tomto regióne. Po 2. svetovej vojne bola anulovaná. Podľa medzinárodného práva sú Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž neplatné od samého začiatku, pretože boli uzavreté pod hrozbou vojny a s použitím sily. Nemecko neplatnosť zmluvy výslovne uznalo až v Zmluve o medzinárodných vzťahoch v roku 1973. Toľko holé fakty priatelia. A teraz by som Vás chcel upriamiť na podobnosť tejto historickej udalosti v réžii naších anglosaských, akože znovu “priateľov” (o nás bez nás) so súčasným dianím – diktátom EÚ v réžii EK k Slovensku a k východoeurópským krajinám v otázke prímania nelegálnych migrantov na naše zvrchované územie. Priatelia, aby Vás to nemiatlo, podobnosť faktov je čiste náhodná. Myslým tým úvodnú reč Hitlera na Mníchovskej “konferencii”, viď hore, alebo v priloženom článku. EÚ na čele s EK, ináč nikým nevolená kasta birokratov, pred pár dňami predstavila nový pakt o migrácii. Len v krátkosti a na priblíženie tohto diktátu EK pre Slovensko a krajiny, ktoré odmietajú jej “solidárne prerozdelenie” migrantov – ekonomických kobiliek na svoje územie. Budem citovať časť textu tohto paktu: “Stanovuje vylepšené a rýchlejšie postupy (nie zastavenie!!!, poznámka autora) v celom azylovom a migračnom procese a uvádza do rovnováhy zásady spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a solidarity.” Ďalej, ďaľšia stať textu tohoto paktu: “Spravodlivé rozdelenie” Druhým pilierom tohto paktu EK je spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity. Každý členský štát bez výnimky musí v čase migračnej krízy pomáhať pri stabilizácii situácie a musí zabezpečiť, aby si EÚ plnila svoje humanitárne povinnosti.” A teraz tá spomínaná paralela z roku 1938 vz. súčasnosť. EÚ, nariadeniami EK ide na to v súčastnosti omnoho sofistikovanejšie ako Hitler a jeho anglosaský lokaji, prepáčte za výraz a sa opravujem, naši vtedajší spojenci v roku 1938 proti Československu. EK dnes v rámci “solidárneho prerozdelenia” migrantov ide de fakto urobiť harakiri nielen so svojimi anglosaskými územiami, ale chce do tohto marazmu – vlastnej samovraždy a sebalikvidácie zatiahnuť aj nás Slovanov a naše Bohom dané a krvou našich otcov ubránené historické územia a odovzdať ich nekresťanským kobylkám.
No na rozdiel od Hitlera, to EÚ chce urobiť bez jediného výstrelu, samozrejme ak sa tejto genocíde nepostavíme. Na záver priatelia. Ak im to dovolíme, resp.., ak to dovolíme za nás urobiť ich zapredaným lokajom – judášom, momentálne pôsobiacich v našej najvyššej exekutíve, tak sa naši otcovia, dedovia a pradedovia budú v hroboch obracať a naše deti nás budú v budúcnosti preklínať.
Správanie sa EU a jej tvrdenie, že: Všetci musia preukázať solidaritu. EK predstavila nový pakt o migrácii
FB Juraj Krajčik, člen politickej strany Vlasť
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@magazinslovensko.online
Tento príspevok prinášame čitateľom internetového časopisu MAGAZÍN Slovensko v rámci rubriky
PRÍSPEVKY ČITATEĽOV – BEZ CENZÚRY
VYHLÁSENIE:
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva MAGAZÍN Slovensko. Zodpovednosť za obsah článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo MAGAZÍN Slovensko nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. MAGAZÍN Slovensko dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@magazinslovensko.online.
UPOZORNENIE:
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.