Článok Vladimíra Putina Otvorenosť napriek minulosti

Posielame Vám článok Vladimíra Putina Otvorenosť napriek minulosti.

Vážení kolegovia!

Článok prezidenta Ruskej federácie vyšiel v nemeckom týždenníku Die Zeit a je venovaný 80. výročiu začiatku Veľkej vlasteneckej vojny.

„Dvadsiateho druhého júna 1941, presne pred 80 rokmi, nacisti dobyli takmer celú Európu a zaútočili na ZSSR. Pre sovietsky ľud sa začala Veľká vlastenecká vojna, najkrvavejšia v histórii našej krajiny.

Zahynuli desiatky miliónov ľudí, došlo k obrovským škodám v oblasti hospodárskeho potenciálu a kultúrneho dedičstva.

Sme hrdí na odvahu a vytrvalosť hrdinov Červenej armády a pracovníkov v tyle, ktorí bránili nielen nezávislosť a dôstojnosť vlasti, ale zachránili aj Európu a svet pred zotročením. A nech by sa ktokoľvek dnes usiloval prepísať stránky minulosti – pravda je taká, že sovietsky vojak neprišiel do nemeckej zeme, aby sa pomstil Nemcom, ale so vznešeným, veľkým poslaním osloboditeľa. Spomienka na hrdinov, ktorí bojovali proti nacizmu, je pre nás posvätná. S vďakou si pripomíname spojencov v antihitlerovskej koalícii, príslušníkov odboja, nemeckých antifašistov, ktorí priblížili spoločné Víťazstvo.

Po prekonaní hrôzy svetovej vojny boli európske národy predsa len schopné prekonať odcudzenie a obnoviť vzájomnú dôveru a rešpekt, a nastúpili na cestu integrácie, aby urobili poslednú čiaru pod európskou tragédiou prvej polovice minulého storočia. A chcem osobitne zdôrazniť, že pri vytváraní takejto Európy zohralo kolosálnu úlohu zmierenie nášho ľudu a Nemcov, ktorí žili tak na východe, ako aj na západe súčasného zjednoteného Nemecka.

Pripomínam, aj to, že to boli práve nemeckí podnikatelia, ktorí sa stali v povojnových rokoch priekopníkmi spolupráce s našou krajinou. V roku 1970 medzi ZSSR a Nemeckou spolkovou republikou bola uzavretá „dohoda storočia“ − o dlhodobých dodávkach zemného plynu do Európy, ktorá položila základ konštruktívnej vzájomnej závislosti a stala sa začiatkom mnohých nasledujúcich grandióznych projektov, vrátane výstavby plynovodu Nord Stream.

Dúfali sme, že koniec studenej vojny bude spoločným víťazstvom celej Európy. Zdalo sa, že chýba už len trocha − a sen Charlesa de Gaulla o jednotnom kontinente, dokonca ani nie len geografickom „od Atlantiky po Ural“, ale aj kultúrnom, civilizačnom − od Lisabonu po Vladivostok, sa splní.

Práve podľa tejto logiky – v logiky budovania veľkej Európy, zjednotenej spoločnými hodnotami a záujmami, sa Rusko usilovalo rozvíjať vzťahy s Európanmi. My, aj Európska únia, sme urobili pre toto veľa.

Ale prevládol iný prístup. Jeho základom bolo rozšírenie Severoatlantickej aliancie, ktorá sama osebe je pozostatkom studenej vojny. Veď aj vznikla, aby čelila tým časom.

Práve presun bloku na východ, ktorý sa mimochodom začal tým, že sovietske vedenie fakticky nahovorili na členstvo zjednoteného Nemecka v NATO, sa stal hlavným príčinou rýchleho rastu nedôvery v Európe. Na sľuby dávané vtedy slovami, že „nie je namierené proti vám“, že „hranice bloku sa k vám nebudú približovať“, na tieto sľuby sa rýchlo zabudlo. A precedens bol na svete.
Potom od roku 1999 nasledovalo ďalších päť vĺn rozširovania NATO.

Členmi Organizácie sa stalo 14 nových krajín, vrátane republík bývalého Sovietskeho zväzu, čo v skutočnosti pochovalo nádeje na kontinent bez deliacich čiar. Na to, mimochodom upozornil v polovici 80. rokov jeden z vodcov Sociálnodemokratickеj strany Nemecka Egon Bahr, ktorý navrhol radikálne prebudovať celý európsky bezpečnostný systém po zjednotení Nemecka, a to jednak s účasťou ZSSR a jednak USA. Ale nikto, ani v ZSSR, ani v USA, ani v Európe, ho vtedy nechcel počúvať.

Ba čo viac, mnohé krajiny čelili umelej voľbe – byť alebo s kolektívnym Západom alebo s Ruskom. V skutočnosti však to bolo ultimátum. Aké sú dôsledky takejto agresívnej politiky, vidíme na príklade ukrajinskej tragédie z roku 2014. Európa aktívne podporila protiústavný ozbrojený puč na Ukrajine. Odtiaľto sa všetko začalo. Načo to bolo dobré?

Vtedajší prezident Janukovyč už súhlasil so všetkými požiadavkami opozície. Na čo bolo dobré zorganizovať štátny prevrat? A krajiny Európy ho váhavo, ale podporili, čo vyvolalo rozkol na samotnej Ukrajine a spôsobilo vystúpenie Krymu z tejto republiky?

Celý systém európskej bezpečnosti sa teraz vážne zhoršil. Zvyšuje sa napätie, reálnymi sa stávajú nové preteky v zbrojení. Prichádzame o obrovské príležitosti, ktoré nám dáva kooperácia, ktorá je ešte dôležitejšia teraz, keď musíme čeliť takým spoločným výzvam, ako je pandémia a jej mimoriadne ťažkým sociálno-ekonomickým následkom.

Prečo sa to deje? A čo je najdôležitejšie, aké závery z toho treba vyvodiť?

Na aké poučenia z histórie si treba spomenúť? Myslím si, že to čo potvrdzuje celá povojnová história Veľkej Európy: na prosperitu a bezpečnosť nášho spoločného kontinentu, ktorú možno dosiahnuť iba spoločným úsilím všetkých krajín, vrátane Ruska. Pretože Rusko je jedným z najväčších európskych štátov. A my cítime svoje neoddeliteľné kultúrne a historické spojenie s Európou.

Sme otvorení čestnej a konštruktívnej spolupráci.To potvrdzuje naša myšlienku vytvorenia spoločného priestoru spolupráce a bezpečnosti od Atlantiku po Tichý oceán, ktorý by zahŕňal rôzne integračné formáty vrátane Európskej únie a Euroázijskej hospodárskej únie.

Znovu opakujem: Rusko vystupuje za obnovenie všestranného partnerstva s Európou. Máme veľa tém spoločného záujmu. Je to bezpečnosť a strategická stabilita, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, digitalizácia, energetika, kultúra, veda a technika, riešenie klimatických a environmentálnych problémov.

Svet sa dynamicky vyvíja a čelí novým výzvam a hrozbám. A my si jednoducho nemôžeme dovoliť niesť bremeno minulosti, dávnych nedorozumení, urážok, konfliktov a chýb. Niečo, čo nám bude bude prekážať zamerať sa na riešenie naliehavých problémov. Sme presvedčení, že všetci si musíme priznať chyby a napraviť ich. Náš spoločný a nepopierateľný cieľ je zabezpečiť kontinentálnu bezpečnosť bez deliacich čiar, jednotný priestor rovnoprávnej spolupráce a univerzálneho rozvoja v mene prosperity Európy a sveta ako celku“.

S úctou,
Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku

Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@magazinslovensko.online

Tento príspevok prinášame čitateľom internetového časopisu MAGAZÍN Slovensko v rámci rubriky 
Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY

VYHLÁSENIE: 
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva MAGAZÍN Slovensko. Zodpovednosť za obsah článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo MAGAZÍN Slovensko nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. MAGAZÍN Slovensko dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@magazinslovensko.online.

UPOZORNENIE:
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

%d blogerom sa páči toto: