ČO STOJÍ V ROZSUDKU O VLASTNÍCTVE POZEMKU VO VEĽKOM SLAVKOVE
Ak niekoho zaujíma, čo stojí v rozsudku o vlastníctve pozemku vo Veľkom Slavkove (pozor, dlhší text).
Mnohí z nás sú v ostatnom čase konfrontovaní rôznymi uniknutými videami.
Rôzne skupiny sa snažia využiť ich, príp. dezinterpretovať. Pokusy obhajovať neobhájiteľné však vyznievajú smiešne, až trápne. Nikoho nezaujímalo v minulosti, ako to bolo s bankovými účtami bývalého ministra vnútra SR, hlavne že boli zverejnené. Bolo nám vysvetlené, že je to národný hrdina, kto to vyniesol a všetko to bolo vo verejnom záujme. Už málokto sledoval ďalší osud tohto (možno zneužitého) mladého muža. Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu malo svoje následky.
Dnes je ale mnohými anonym zverejňujúci isté videá považovaný za lovnú zver.
Iná, a možno aj tá istá skupina však obsah týchto videí interpretuje minimálne zvláštnym spôsobom. Jedna vec je snažiť sa zachrániť prácu a snahu mnohých schopných ľudí a odborníkov. Druhá však ukazovať prstom na niekoho v domnienke a bez dôkazov.
Tretia, za to najzávažnejšia vec je, že sa prekrucujú slová a výrazy. Vysvetľovanie a zdôvodňovanie výroku súdu inak, než ako stojí v rozsudku, je v najlepšom prípade scestné. V tom horšom by sa to mohlo nazvať ako klamanie alebo zavádzanie verejnosti.
Teraz k podstate rozsudku.
Súd vyniesol rozsudok, v ktorom jednoznačne stanovil ako majiteľa pozemku zubára spod Tatier, pána F. Ten, kto sa neskôr dostal na list vlastníctva, nechcel zubárovi vrátiť pozemok. Tvrdil, že ho nadobudol v dobrej viere, a preto sa ho nechcel vzdať, ani na výzvu zubára, ani na opakované výzvy súdu, ktorý sa snažil obe strany zmieriť.
Preto muselo na súde prebehnúť v tejto veci dokazovanie. Tak, ako na každom súde, tak ako pri všetkých kauzách. Na súde obe strany položia dôkazy na stôl a súd rozhodne. Vždy musí rozhodnúť v rámci zákona a vždy len na základe dôkazov, ktoré mu obe strany ukážu. Súd ich VŠETKY musí posúdiť každý zvlášť ale aj v spojitosti s ostatnými dôkazmi. V tomto prípade súd mohol a aj vychádzal len a len z poznatkov, ktoré zistil počas dokazovania, na súdnom pojednávaní, v súdnej miestnosti. Nie na ulici, nie v krčme, nie v kostole. A počas dokazovania, na základe listinných dôkazov a hlavne a predovšetkým na základe svedeckých výpovedí všetkých predvolaných svedkov. Nie medzi susedmi, nie od taxikárov, ani z rečí spred kostola, ale na súde. A súd nezistil, že by Ing. K. vedel o nejakom podvode. Skrátka a jednoducho: súd nemôže vychádzať zo svojich pocitov, zo svojich nálad a rôznych klebiet. Spravodlivý súd si musí vypočuť obe strany, ktoré musia uniesť tzv. dôkazné bremeno. Ak obe strany dokážu silu svojich argumentov, napr. vďaka výpovedi a dôveryhodnosti výpovedí svedkov, vtedy nastupuje rozhodovanie sa súdu, koho právo je silnejšie.
Ak sa bližšie pozrieme na odôvodnenie v tomto prípade, odporúčam pozorne si prečítať bod 50. V ňom je jasne stanovené, že „Súd preto uzatvára, že nebolo preukázané, žeby žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu nie v dobrej viere.“ Po slovensky to znamená, že na základe dôkazov, ktoré boli na súde prezentované, napr. aj vyššie uvedené svedecké výpovede, nemohol súd konštatovať nič iné, ako to, že sa „nepreukázalo, že to dobrá viera nebola“. Čiže, bez ohľadu na to, čo si kto o tejto vete myslí, prípadne ako to rôzni politici prezentujú, znamená to iba toľko, že sudca nemal inú možnosť iba konštatovať, že sa nepreukázalo, aby sa Ing. K. dostal k pozemku podvodom. Nie, že tam na 100 % žiaden podvod nebol.
Takže súd vychádzal z toho, čo mu strany položili na stôl. Nedokázalo sa, že bol pozemok vlastníkom K. získaný podvodom a v tomto okamihu nastal problém pre súd: komu ten pozemok prisúdiť, koho určiť výlučným vlastníkom?
Keďže obaja vlastníci boli presvedčení o svojom vlastníctve, súd sa musel prikloniť k jednému z nich.
Ak by platilo, že Ing. K. ho získal vydržaním, tak v tomto prípade by určite patril zubárovi, lebo ten ho mal v dobromyseľnej držbe dlhšie.
A zdôvodnenie uplatnenia spravodlivosti bolo nasledovné: spravodlivosť sa zachová jedine vtedy, ak zubár bude výlučným vlastníkom. V takomto prípade si pán Ing. K. môže uplatniť náhradu škody u toho, od koho ten pozemok kupoval. Ak by sa však výlučným vlastníkom pozemku stal Ing. K., zubár by „bez ďalšej možnosti akejkoľvek satisfakcie, či už materiálnej alebo nemateriálnej bol by zbavený vlastníctva, ktoré nadobudol absolútne zákonným spôsobom od svojho otca“.
Toľko k „dobrej viere“ z rozsudku o pozemku vo Veľkom Slavkove.
Mgr. Judita Laššáková
Foto: Internet
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@magazinslovensko.online
VYHLÁSENIE:
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva MAGAZÍN Slovensko. Zodpovednosť za obsah článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo MAGAZÍN Slovensko nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. MAGAZÍN Slovensko dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@magazinslovensko.online.
UPOZORNENIE:
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.