JUDr. Harabin k návrhu prokurátora v procese s Kočnerom

Prinášame vám rozhovor sudcu NS SR Štefana Harabina s redaktorkou Janou Teleki.

JUDr. Harabin: Návrh prokuratúry je nulitný.

Prokuratúra nemala právo na podanie návrhu vo veci vraždy Jána a Martiny

V reakcii na zmedializovanú správu, že špeciálna prokuratúra podala návrh v rozsahu 65 strán na vykonanie nových dôkazov sme sa k tomuto právne neprípustnému kroku v danom štádiu konania už venovali. Špecializovaný trestný súd v senáte JUDr. Sabovej po odročení termínu rozsudku zjavne smeruje k novému dokazovaniu, no návrh prokuratúry sa zdá mimoriadnym spôsobom synchronizovaný so želaním súdu legitimizovať svoj postup pre nové dôkazy a vzbudzuje mimoriadne podozrenia, že senát spolupracuje s prokuratúrou absolútne nadštandardne a mimo vymedzené právne postavenie účastníkov konania.

Prokuratúra nemala právo na podanie návrhu vo veci vraždy Jána a Martiny

V reakcii na zmedializovanú správu, že špeciálna prokuratúra podala návrh v rozsahu 65 strán na vykonanie nových dôkazov sme sa k tomuto právne neprípustnému kroku v danom štádiu konania už venovali. Špecializovaný trestný súd v senáte JUDr. Sabovej po odročení termínu rozsudku zjavne smeruje k novému dokazovaniu, no návrh prokuratúry sa zdá mimoriadnym spôsobom synchronizovaný so želaním súdu legitimizovať svoj postup pre nové dôkazy a vzbudzuje mimoriadne podozrenia, že senát spolupracuje s prokuratúrou absolútne nadštandardne a mimo vymedzené právne postavenie účastníkov konania.

V tejto veci na vzniknutú situáciu reagoval aj dlhoročný trestný sudca JUDr. Štefan Harabin, ktorého som požiadala o jeho odborné stanovisko. JUDr. Harabin v rozhovore uviedol:

„Keď sa raz uzavrelo dokazovanie, je evidentne nesporné že po podaní obžaloby platí Dominuslitis, teda súd disponuje celým konaním a jeho predmetom, celou trestnou vecou, nie prokurátor, ktorý je iba procesnou stranou.

To znamená, že keď súd uzavrel dokazovanie a odročil  pojednávanie na vyhlásenie rozsudku a opätovne neotvoril dokazovanie, nie je možné, aby prokurátor dával návrhy. To je absolútny výsmech všetkého, nakoľko  prokurátor nevie v danom štádiu ako bude súd ďalej postupovať. Jedine, že by vošiel do mysle a mozgu sudcov.”

Prokurátorovi v tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Zároveň sa nedá opomenúť, že v zmysle § 276 ods. 1 Tr. por. (Doplnenie dokazovania) ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba ešte niektorú okolnosť objasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom pojednávaní pokračuje.

Bez najmenších pochybnosti podľa tohto ustanovenia súd nesmie konať  na podklade podnetu, resp. návrhu prokurátora.

Prokurátor buď neovláda platný právny stav, že v tejto etape súdneho konanie nemá právo podávať návrhy na doplnenie dokazovania, alebo urobil to úmyselne.

Skôr sa potom, ale ponúka záver, či prokurátor nespáchal minimálne úmyselný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy  a § 276 ods. 1 Tr. por. nemohol a nesmel podávať návrh na doplnenie dokazovania. Jeho úmysel je možné prezumovať z faktu, že sa nedá predpokladať, aby bol v postavení špecializovaného prokurátora odborne až tak nespôsobilý človek, ktorý nepozná obsah čl. 2 ods. 2 Ústavy  a § 276 ods. 1 Tr. por.

Pojednávanie ale odročili na 4.septembra, pretože sa mali radiť …

Na porade senátu, okrem sudcov a zapisovateľky nesmie byť nikto prítomný. Nemôžu z nej vychádzať na verejnosť, žiadne informácie. Išlo by o porušenie služobného tajomstva.

Verejnosť sa, ale vzhľadom na horlivo  iniciatívny návrh prokurátora na doplnenie dokazovania môže domnievať, že sudcovia mohli byť napr. na spoločnej večeri s Novockým, Turanom, Lipšicom, Kvasnicou, Tódovou, resp. aj s Nicholsonom. A mohli sa dohodnúť na únikovej ceste pre Sabovú a preto rýchlo predložil prokurátor do spisu elaborát pod  názvom nová analýza rozhovoru. Tým, že ho prokurátor predložil v čase, keď sudkyňa Sabová ešte neotvorila znova dokazovanie hore uvedená domnienka dáva, alebo lepšie povedané prezrádza opodstatnený dôvod na jej vyslovenie. Nezákonný návrh prokurátora nevylučuje ich spoločný postup.

Sudca sa nesmie stretávať s procesnými stranami mimo pojednávania.

Čiže sa jedná o bezvýznamný návrh?

Nesporne ide o nulitný návrh.

Akým spôsob postupuje senát v prípade, že prokuratúra neuniesla dôkazné  bremeno?

Iná než zákonná povinnosť oslobodiť obžalovaného neexistuje. To platí aj v prípade pochybnosti, lebo sa musí aplikovať zásada in dubio pro reo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

%d blogerom sa páči toto: