NIEKTORÍ SA BÚRIA, INÍ SÚHLASIA. ROZHODNÚ TÍ, ČO SA BÚRIA VNÚTORNE

Včera som sa zastavila na päť minút u kamaráta. Organizoval malú oslavu. Bolo nás tam niekoľko.

Na svoj profil pridala Judita Laššáková status, v ktorom rozoberá “dobrovoľné” očkovanie a zamýšľa sa nad výberom poslušnosti, alebo straty zamestnania, ktoré sa už pravdepodobne deje aj v dnešnej situácii.

Tento status vám redakcia portálu MAGAZÍN Slovensko prináša bez redakčných úprav…

Predstavil ma svojim kolegom a dodal, že som o korona-“kríze” napísala knihu. Samozrejme, na pretras prišli aj vládne opatrenia. Tentoraz tej rakúskej.

Mierne povedané chalani neboli nadšení z toho, čo ich vláda robí

A to sú jej kroky podstatne menej represívne než na Slovensku. Debata sa dotkla aj otázky očkovania. Vysvitlo, že všetci sú zaočkovaní dvomi dávkami.

Marcus sa na mňa pozrel:

„Ty nie si, však?“

Pokrútila som hlavou. Bez zaváhania dodal:

„A ani sa nedáš, že?“

Necítila som sa medzi nimi inak ako zvyčajne. Po mojom vyhlásení, že sa očkovať proti koronavírusu nedám, mi však pripadali inak oni.

V ich očiach bola čistá závisť

Niečo, čo som nečakala a čo ma utvrdilo v tom, že každá, opakujem každá vláda tlačí na očkovanie. Minimálne v štátnej správe. Chalani sú policajti. A ak ma informácie neklamú, viem, že medzi učiteľmi je to rovnaké. Nejde o to, že vlády „nútia“ očkovať sa pod hrozbou straty zamestnania. Aj keď načim dodať, že v Taliansku už zdravotníci stoja doslova pred hamletovským „byť či nebyť“.

Celkom by ma zaujímalo, koľko z nich dá radšej výpoveď a ak áno, či to bude strata pre nich alebo pre štát. A teda aj pre pacienta. Podľahnúť tlaku a nechať sa zaočkovať mi pripadá ľudské. (Áno, stále sme všetci ľuďmi!) Je totiž prirodzené, že ľudia si často zvolia jednoduchšiu cestu. Príchodom kovid-šialenstva do Európy bolo príležitosťou stmeliť národy. Stmeliť ľudí, aby si pomáhali, aby sme sa pozastavili, prehodnotili priority a po uváženom dialógu vykročili tým správnym smerom.

Toto sa na začiatku darilo

Viem, bude veľa takých, ktorí budú o sebe tvrdiť, že oni to videli už vtedy. Nevideli si však ďalej od nosa! Ja sa ale medzi jasnovidcov nezaraďujem. No dnes, keď o COVID-19 toho vieme dosť, teda, aspoň by si jeden myslel, že s pomocou technológií a nahromadených vedomostí 21. storočia by sme vedieť mali, mohli by sme prehodnotiť niektoré veci, hoci aj za pochodu.

Sú však fenomény, ktoré sa cyklicky opakujú. A pridŕžanie sa pôvodného plánu, aj keď je zlý, je ľudstvu podobné. Aj o tom píšeme s docentom Drgoncom viac v spomínanej knihe.

Áno, v tomto sme boli s docentom jasnovidci

Toto celé šialenstvo bude ešte dlho trvať. Veľká časť ľudí bude tomu tlieskať. Veľká časť sa bude proti tomu búriť. No veľká časť sa bude búriť len vnútorne, no napokon sa prispôsobí. A môžu nastať dve veci. Obe môže ovplyvniť zrovna tá časť, ktorá s týmto stavom nie je vnútorné stotožnená. Buď sa pomstychtivo a so závisťou prikloní k tlieskajúcej časti, alebo sa pridá na stranu búriacich sa. Ak bude pokračovať rozkladanie spoločnosti na proti sebe stojace skupiny tak, ako to opisujem v statuse nižšie

(„Nenechajme si vnútiť vládou a médiami nenávisť a nevraživosť“),

nemusí to dopadnúť dobre… Varovala som pred rokom, varujem aj teraz! Prisluhovači, podotýkam nielen tí uplatní, ale aj tí z presvedčenia, boli, sú a budú v každom režime. Mohli sa nimi pochváliť aj nacistické Nemecko, aj Mussolinoho Taliansko a Československo v 50. rokoch sa nimi tiež hemžilo.

Dnes je však doba iná

Dôvodom sú aj elektronické sociálne siete. Kým v minulosti predstavovali sociálne siete iba fyzické kontakty v škole, na pracovisku, v krčme, dnes sa vďaka internetu ľudia môžu dozvedieť, že aj niekto iný, vzdialený desiatky či stovky kilometrov rozmýšľa rovnako ako on. Preto, ak sa tá masa ľudí, od ktorej závisí budúcnosť ľudstva, prikloní na jednu zo strán, svet sa vychýli z momentálne nastavených koľají. Na akú stranu sa rozhodnú postaviť doslova znásilnení ľudia, je otázka tohto roka!

Varujem, ako som varovala už niekoľkokrát! Ľudská povaha je nevyspytateľná. Rozhodnutie urobené v hneve, nemusí byť ani správne, ani nesprávne. Bude rozhodnutím jednotlivca, ktorý bude chcieť dosiahnuť spravodlivosť a rovnováhu. Otázka bude potom už iba forma, akou toto rozhodnutie uskutoční. Pretože, ako vyplýva z druhého odseku tohto zamyslenia, aj príslušníci štátnych ozbrojených zložiek sa môžu cítiť tak, že sú dotlačení (a niektorí sa tak aj cítia) do niečoho, čo sami nechceli.

Kto bude niesť zodpovednosť za to, ak niekomu z nich doslova a do písmená rupnú nervy?!

Pretože nikto, naozaj nikto nemôže dať ruku do ohňa pomaly ani sám za seba, nieto ešte za iného. Lenže predchádzanie tomuto scenáru by si vyžadovalo hlboké zamyslenie sa tých, ktorí štáty riadia. A ako vidíme slovenský príklad, prevažná väčšina ľudí na vysokých postoch neuvažuje.

Mnohí z nich preto, lebo nemajú čím!

P. S.: Dnes sa majú uskutočniť protesty na hraniciach o 17:00 hod. Ak to stihnem, pretože som v práci, zúčastním sa. Čo urobíte vy ostatní, je na vás….

Zdroj: Judita Laššáková
<Fero>

Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@magazinslovensko.online

Tento príspevok prinášame čitateľom internetového časopisu MAGAZÍN Slovensko v rámci rubriky 
Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY

VYHLÁSENIE: 
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva MAGAZÍN Slovensko. Zodpovednosť za obsah článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo MAGAZÍN Slovensko nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. MAGAZÍN Slovensko dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@magazinslovensko.online.

UPOZORNENIE:
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: