Nikdy nebudem súhlasiť s povinným očkovaním experimentálnou vakcínou

Nech to dopadne akokoľvek, nikdy nebudem súhlasiť s povinným očkovaním experimentálnou vakcínou.

Na svoj profil pridala Judita Laššáková status, v ktorom rozoberá povinné očkovanie, a diktátorstvo.

Tento status vám redakcia portálu MAGAZÍN Slovensko prináša bez redakčných úprav…

Na Slovensku sa ako huby po daždi objavili právnici, ktorí obhajujú možnosť zavedenia povinného očkovania proti Covid-19. Nechápem, prečo toľko váhajú!

Veď môžu pokojne dať ľuďom na výber, ako filipínsky prezident Duterte:

„buď vakcína, alebo väzenie“.

To je také demokratické a také moderné. Nepochybne to bude aj v súlade s právnou kultúrou vyspelej Európy, ktorá na všetky svetové strany rozdáva pokarhania, že sa nikde nedodržiavajú princípy ochrany ľudských práv.

Často sa to stáva, keď si niekto nevie poupratovať pred vlastným prahom a v domácnosti nemá zrkadlo.Takých právnikov, ktorí by sa postavili na stranu vládnych agresorov s vysoko vyvinutým inštinktom diktátorstva, potrebuje každá autoritárska vláda trpiaca spasiteľským komplexom. Takýto prístup totiž nikdy nie je o samotnej profesii, ale o charaktere daného človeka.

Niekedy je veľmi ťažké zachovať vernosť celoživotným princípom

Hlavne v dobe, keď je jedinec za názor ostrakizovaný. Filozofické úvahy o tom, že na sociálnych sieťach sa každý vyjadruje k všetkému, sú jalové a nikam nevedú. Problém nie je vyjadrenie názoru, nech už je akýkoľvek. Ani forma by nemala byť problémom. Urážky nie sú obrazom toho, komu sú adresované. Sú zrkadlom duše toho, kto ich píše. No vyjadrovanie sa k témam, v ktorých dotyčný tápe, nemá jasno alebo jasno má a schválne zavádza, je možné označiť rôzne.

Od babráctva, cez truhlíkovský syndróm,

až po účelové rozkladanie demokracie a zavádzanie neslobody. Citovanie Carla Schmitta, jedného z najbrilantnejších právnikov so zameraním na ústavné právo, je v poriadku. No len dovtedy, keď dnes poniektorí použijú jeho slová, ktorými pomohol nacistom zmeniť Nemecko na ríšu zla. To už v poriadku nie je. Rovnako, ako nie je v poriadku, ak niektorý právnik vypisuje siahodlhé traktáty o tom, že „právo na súkromie“, ktoré chráni aj integritu ľudskej bytosti, jej tela a možnosti o ňom slobodne rozhodovať, má podľa takýchto právnikov ustúpiť „právu na život“, ktoré oni označujú za absolútne – teda také, z ktorého nie je možné urobiť výnimku.

Právo na život nie je absolútne

a existujú z neho výnimky. Povolené výnimky. Napríklad policajt nebude súdený a súdom odsúdený na doživotie za to, že pri policajnom zásahu oprávnene použil zbraň a agresora ohrozujúceho deti v škole usmrtil. Alebo chcú títo páni právnici povedať, že agresor má nedotknuteľné právo na svoj život a policajti sa majú nečinne prizerať tomu, ako bude pred ich očami zabíjať jedno dieťa po druhom?!

Áno, určite majú urobiť zásah tak, aby nedošlo k zbytočným úmrtiam. No v prípade detí ohrozených jednou osobou, spacifikovanie ktorej nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, sú policajti zo zákona oprávnení použiť aj zbraň.

Možno len ja a podobne zmýšľajúci ľudia to vidíme takto. A hoci nám medzinárodné dohovory dávajú za pravdu, elitní experti na Slovensku majú iný názor. Nech sa každý sám rozhodne, do ktorej kategórie chce patriť. A ak by aj každý obyvateľ Slovenska, prípadne sveta patril do inej skupiny než ja, môj názor na vraždenie detí v škole a záchranu agresorovho života to nezmení. To však neznamená, že súhlasím s tým, aby sa jednotlivec podriadil celku len preto, lebo to od neho celok vyžaduje. Pretože celok si práve myslí, že ním stanovená cesta je tá jediná správna.

Opak je pravdou

Celok (aspoň zatiaľ) nepovažuje vraždenie detí za normálne. A rovnako nepovažuje za normálne ani to, aby sa každý jednotlivec podriadil vládnej moci. Kto takto zmýšľa, môže sa odsťahovať do Severnej Kórey. Je ťažké zostať nad vecou a správať sa podľa vlastných princípov. Vytrvať na tejto neľahkej ceste však môže pomôcť opakovať si vetu, ktorú vraj svojho času vyslovil Václav Havel. A je mi úplne jedno, kto to povedal!

Je dôležité, čo povedal:

„Nádej neznamená presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istotu, že niečo má zmysel, nech to dopadne akokoľvek.“

A pre mňa má zmysel nastavovať vládnej moci aj v otázke povinného očkovania proti Covid-19 zrkadlo, nech to dopadne akokoľvek. Lebo názor na povinné očkovanie s experimentálnou vakcínou, ktorá má iba podmienečné schválenie, nezmením!

Zdroj: Judita Laššáková
<Fero>

Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@magazinslovensko.online

Tento príspevok prinášame čitateľom internetového časopisu MAGAZÍN Slovensko v rámci rubriky 
Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY

VYHLÁSENIE: 
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva MAGAZÍN Slovensko. Zodpovednosť za obsah článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo MAGAZÍN Slovensko nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. MAGAZÍN Slovensko dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@magazinslovensko.online.

UPOZORNENIE:
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

%d blogerom sa páči toto: