OSPRAVEDLNENIE

Na základe uverejnenia článku TU sme dodatočne poskytli priestor na vyjadrenie protistrane. Reakciu na článok si môžete prečítať nižšie, poprípade stiahnuť v PDF z adresy pod článkom. Redakcia sa za neúmyselnú chybu dotknutým osobám ospravedlňuje…

Dňa 06.01.2021 bol v nezávislom spoločenskom magazíne Magazín Slovensko vydaný článok redaktorom Petrom Kriakom pod názvom: článku „Unášajú sa občania Slovenskej republiky vládnym špeciálom?“

            Predmetný článok bol napísaný na základe výpovede Vladislava Salamona (ďalej len „V. S.“) bez ohľadu na tú skutočnosť, aby fakty, ktoré Vladislav Salamon uviedol boli náležite konfrontované s mojou osobou.

            K predmetnému článku chcem uviesť, že celý článok je vykonštruovaný za účelom očiernenia môjho mena a diskreditácie mojej osoby. Celý článok sa nezakladá na pravde, pričom chcem poukázať na skutočnosti, ktoré jednoznačne vyvracajú nepravdivosť tvrdení V.S.

            V uvedenom článku V. S. uvádza, že v dôsledku konania Ivety M. je šikanovaný zo strany štátu, polície, prokuratúry a súdu. V. S. argumentuje tým, že na základe obvinenia zo zločinu vydierania, ktoré podala Iveta M. sa dostal do väzby a medzitým v dražbe prišiel o majetok. V súčasnosti sa snaží očistiť svoje meno. Toto tvrdenie ako aj ďalšie tvrdenia uvedené v horeuvedenom článku sa nezakladajú na pravde, ide o klamstvá a nepravdivé údaje poukazujúc na predmetné objektívne skutočnosti.

            Je pravdou, že som dňa 24.04.2015 podala podnet na Okresnú prokuratúru v Starej Ľubovni na V. S. pre podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. a z trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360a Tr. zák.

            Uznesením OR PZ Stará Ľubovňa, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania Okružná 25, Stará Ľubovňa zo dňa 23.09.2015 bolo vznesené obvinenie v zmysle § 206 ods. 1 Tr. por. vo veci zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

            Uznesením vyšetrovateľa OR PZ Stará Ľubovňa, OKP zo dňa 22.01.2016 bolo predmetné trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že pre neprítomnosť obvineného nie je vec možné náležite objasniť.

            Na základe návrhu vyšetrovateľa OR PZ v Starej Ľubovni zo dňa 18.01.2016 bol vydaný príkaz na zatknutie na obv. V. S. z dôvodu, že po vznesení obvinenia neprevzal poštou zasielané listiny (uznesenie o vznesení obvinenia, predvolanie k výsluchu) a nebolo mu možné ani prostredníctvom hliadky OO PZ Stará Ľubovňa doručiť predmetné listinné zásielky. Nedvíhal svoj mobilný telefón a na základe tohto jeho konania bolo po obvinenom vyhlásenie pátranie. Dňa 15.12.2015 bol obv. V. S. vypátraný a predvedený pred vyšetrovateľa OR PZ Stará Ľubovňa.

            V. S. bol ako obvinený vypočutý dňa 15.12.2015, kde do zápisnice uviedol, že písomnosti žiada zaslať na adresu Zimná 1676/1A Stará Ľubovňa a zároveň žiadal aj telefonické vyrozumenie o predvolaniach ako aj o úkonoch, ktoré vykoná vyšetrovateľ v zmysle ust. § 213 Tr. por.

            Z uvedeného dôvodu bol obv. V. S. telefonicky vyrozumený dňa 23.12.2015 o úkonoch, ktoré boli naplánované na deň 29.12.2015 a dňa 31.12.2015 o úkonoch plánovaných na deň 07.01.2016. Zároveň bol V. S. v telefonickom rozhovore dňa 31.12.2015 predvolaný k vykonaniu konfrontácie s poškodenou Mgr. I. M. na deň 08.01.2016 ako aj k vyšetreniu znalcami, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13.01.2016. Dňa 08.01.2016 sa obv. V. S. k vykonaniu konfrontácie nedostavil a mobilný telefón nedvíhal od 05.01.2016. Taktiež sa obvinený nedostavil ani k znaleckému vyšetreniu znalcami dňa 13.01.2016.

            Predmetné predvolanie na tieto úkony boli doručované aj prostredníctvom OO PZ Stará Ľubovňa, avšak vzhľadom na to, že obv. V. S. v ním označenom mieste bydliska policajnej hliadke neotváral, listové zásielky mu nemohli byť doručené.

            Dňa 18.01.2016 bolo opätovne vyhlásené pátranie po V. S. z dôvodu, že nebolo vyšetrovateľovi známe miesto, kde sa V. S. zdržiava.

            Z toho dôvodu vyšetrovateľ OR PZ Stará Ľubovňa podal návrh Okresnej prokuratúre v Starej Ľubovni na vydanie príkazu na zatknutie  v zmysle ust. § 71 ods. 1 Tr. por.

            Na základe tohto podnetu vyšetrovateľa, Okresná prokuratúra v Starej Ľubovni dňa  19.01.2016 podala na Okresný súd v Starej Ľubovni návrh na vydanie príkazu na zatknutie na obv. V. S. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., t.j. z dôvodu tzv. útekovej väzby, že sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu.

            Dňa 20.01.2016 Okresný súd v Starej Ľubovni vydal príkaz na zatknutie na V.S.

            Obv. V. S. bol zadržaný až dňa 23.03.2016, teda skoro po 3 mesiacoch od vydania príkazu a po cca 11 mesiacoch od podania trestného oznámia.

            Uznesením Okresného súdu v Starej Ľubovňa zo dňa 24.03.2016, sp. zn. 3Tp/1/2016 bol V.S. vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Proti uvedenému uzneseniu podal obv. V. S. sťažnosť, pričom Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 21.04.2016 pod sp. zn. 10Tpo/5/2016 sťažnosť obv. V. S. zamietol ako nedôvodnú. Teda aj odvolací súd vzhliadol na dôvodnosť väzby obv. V. S. z dôvodu vyhýbania sa trestnému stíhaniu.

            Po vykonaní procesných úkonov, t.j. výsluchu obvineného, znaleckých posudkov, konfrontácií ako aj na základe prehlásenia, že sa bude zdržiavať u svojej priateľky K. K. bol dňa 24.05.2016 prepustený z väzby na slobodu. Vo väzbe bol teda V. S. bol dva mesiace z dôvodu, že sa vyhýbal trestnému stíhaniu a predmetnú väzbu si týmto konaním zapríčinil sám.

            Teda týmto chceme poukázať na tú skutočnosť, že nie je pravda čo je uvedené vo Vašom článku, že moja klientka zapríčinila väzbu obv. V. S., túto si zapríčinil sám obvinený v dôsledku toho, že nepreberal poštu, vyhýbal sa trestnému stíhaniu, maril ho, čo nakoniec vyústilo do vydania príkazu na vzatie do väzby ako aj samotnému vzatiu do väzby. Pokiaľ by obv. V. S. riadne preberal poštu, nemaril trestné stíhanie, nikdy by nebol vzatý do väzby, predmetnú väzbu si doslova zapríčinil sám svojím konaním.

            Následne bola podaná obžaloba Okresného prokurátora v Starej Ľubovni na obv. V. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa §  § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

            Okresný súd v Starej Ľubovni svojím rozhodnutím zo dňa 31.08.2017 sp. zn. 1T/90/2016 uznal obž. V. S. vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, ktorý sa dopustil voči poškodenej Mgr. I. M., teda voči mojej osobe, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody na dobu 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

            Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie na Krajský súd v Prešove, ktorý svojím rozhodnutím napadnutý rozsudok potvrdil.

            Teda väzba u obv. V. S., ktorú si zapríčinil sám tak ako som uviedla vyššiea trvala v období od 23.03.2016 do 24.05.2016, teda 2 mesiace.

            Pokiaľ sa jedná o ďalší skutok, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., tento bol uznesením vyšetrovateľa OR PZ Stará Ľubovňa zo dňa 23.09.2015 vylúčený zo spoločného konania na samostatné konanie.

            Teda tak ako je uvedené v článku, nie je pravda, že V.S. bol nezákonne trestne stíhaný 4 roky, práve naopak bol právoplatne odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví k podmienečnému výkonu trestu odňatia slobody a už 04.08.2016 bolo trestné stíhanie pre zločin vydierania v zmysle ust. § 189 ods. 1 Tr. zák. zastavené a naďalej už iba prebiehalo trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví za čo bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove.  

            Pokiaľ sa jedná o ďalšiu časť článku, týkajúcej sa dražby, ktorá sa mala konať v roku 2016 v čase, keď sa mal. V. S. nachádzať vo väzbe, k tomu chcem uviesť, že tieto ním uvádzané tvrdenia sú nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce, o čom svedčia nasledujúce skutočnosti.

            Už v roku 2012 – 2013 boli V. S. ako živnostníkovi začaté exekučné konania, a to pod sp. zn. EX 2586/2014 a pod sp. zn. EX 4464/2014 a ďalšie. 

            Ďalšiu pohľadávku voči V. S. evidovala spoločnosť Proficredit vo výške 171.737,14 eur. Práve táto spoločnosť podala návrh na vykonanie dražby.Predmetnádražba bola zverejnená v Obchodnom vestníku pod č. 330/2016 už dňa 15.02.2016 a termín dražby bol určený na deň 30.03.2016. Teda o dražbe V. S. vedel už dňa 15.02.2016 v čase, keď ešte nebol vzatý do väzby. Tvrdenie v článku, že táto dražba bola účelovo uskutočnená až v čase keď bol V.S. vo väzbe je nepravdivé a zavádzajúce. V.S. mal od 15.02.2016, kedy bola zverejnená dražba, dostatok času na zabránenie dražbe, čo však neurobil z jednoduchého dôvodu, pretože V. S. bol svojím tzv. „podnikaním“ tak vysoko zadlžený, že dražba bola jediným možným spôsobom splatenia dlhov súvisiacich s exekúciami.

            Zo strany V. S. ide teda iba o ďalšie účelové tvrdenie, že predmetná dražba bola vykonaná v čase keď bol V. S. vo väzbe, pričom o predmetnej dražbe vedel už od mesiaca február 2016 a takisto vedel o svojich vysokých dlžobách najmä voči spoločnosti Proficredit. 

            Teda V. S. síce vydával knihy o živote a diele sv. Otca Jána Pavla II., ale jeho podnikateľské aktivity boli založené na podvodoch a nevyplácaní obchodných partnerov a zamestnancov. To, že V. S. nepodnikal v súlade so zákonom svedčia aj jeho dlhoročné dlhy voči štátu a podnikateľským subjektom. Z verejne dostupných zdrojov (web. stránka dlžník.sk) je evidentné, že V. S. dlhoval a dlhuje na daniach 9 844,78€,  sociálnej poisťovni 1 885,82€ a VZP 101,05€ (údaje sú aktuálne aj dnes).

            Taktiež, z verejne dostupných zdrojov (dlžník.sk) vyplýva, že pod menomV. S. existuje niekoľko záložných práv, a to z r. 2012 a 2013, konkrétne 8772/2012, 17864/2012, 1672/2013, 10432/2013.

            Ďalej uvádzam, že V. S. počas svojho podnikania sa dostal do finančných problémov a v čase dražby o nich niekoľko rokov vedel. Vedome a cielene sa vyhýbal akejkoľvek komunikácii zo strany veriteľov a súdu.

            Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že V. S. si už v r. 2014 bol vedomý svojich finančných problémov, ako aj skutočnosti, že nedokáže zachrániť nehnuteľnosť, a preto sa nepreberal akúkoľvek poštu, čím cielene odďaľoval dražbu.

            V. S. v článku poukazuje na to, že dražbu schválila predsedníčka Okresného súdu v Bratislave, ktorá bola známou s podnikateľom Mariánom Kočnerom a v súčasnosti je vo väzbe. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôkazy, teda na roky, kedy V. S. neplatil svoje požiadavky, nesplácal svoje dlhy, nemal žiadny splátkový kalendár, naopak žil a podnikal iba na dlh, ako aj skutočnosť, že sa cielene vyhýbal doručeniu úradných zásielok dražba bola nevyhnutná a neodkladná. Máme za to, že V. S. spomenutím súčasných štátnych medializovaných káuz využíva vo svoj prospech na oklamanie verejnosti, teda na zastretie skutočných dôvodov za akých došlo k dražbe jeho majetku.

Akékoľvek konšpirácie o zvláštnom konaní dražby sú nereálne, pretože V. S. si od roku 2012 bol vedomý svojich finančných záležitostí, ako aj skutočnosť, že V. S. vedome nepreberal poštu s cieľom zatajiť sa. Je logické, že v čase väzby všetky dovtedy neprebrané písomnosti mu boli doručené. V. S. nemal inú možnosť ako ich prebrať.

            Nie je pravda, že v apríli 2014 bolo podľa vyjadrení V. S. všetko v poriadku  a jeho vtedajšia ex-partnerka ho mala sprevádzať do Ríma, pritom išlo o výnimočnú cestu vládnym špeciálom.

            Ako sám V. S. uvádza, takáto cesta je dlhodobo plánovaná. Môj vážny zdravotný stav to však nedovoľoval.

            V januári 2014 pri preventívnej prehliadke bolo u mňa zistené a potvrdené vážne ochorenie, následkom ktorého som musela podstúpiť invazívny operačný zákrok. Dňa 21.03.2014 bolo vykonané predoperačné vyšetrenie, následne 21.03.2014 som bola hospitalizovaná v Národnom Onkologickom Ústave na adrese Klenova 1 v Bratislave a 01.04.2014 som podstúpila dôležitý operačný zákrok. Dňa 23.04.2014 som bola na kontrole po spomínanom operačnom zákroku v NOÚ Bratislava.

            Na NOÚmi pomohol V. S., ktorý ma tam v čase hospitalizácie ako aj kontroly odviezol. Vzhľadom na skutočnosť, že mi onkológiu vybavil V. S., ako aj to, že ma počas hospitalizácie sprevádzal, uviedla som jeho meno ako kontakt pre prípad núdze, ako aj osobu, ktorej môže onkológia poskytovať informácie o mojom zdravotnom stave. Je opodstatnené, že ak sa náročná choroba týka osobne, človek nedokáže vnímať všetko, je emotívny a labilný, a preto s onkológiou komunikoval V. S.Dňa 23.04.2014 maV. S. informoval, že predmetná kontrola nedopadla dobre a bolo nutné dostaviť sa opakovane na onkológiu za účelom ďalšej kontroly, ktorá bola určená na deň 27.04.2014. Zároveň mi V. S. oznámil, že ma osobne odvezie na predmetnú kontrolu.

            Pokiaľ sa jedná o cesty do Ríma, k tomu chcem uviesť nasledujúce skutočnosti:

            S V. S. sme boli spolu prvýkrát v Ríme v novembri 2012 u Sv. Otca Benedikta a v novembri 2013 u sv. Otca Františka. U obidvoch ciest sa jednalo o služobnú cestu vydavateľa. Obidve cesty boli vybavované cez vládne inštitúcie, konzuláty a ambasády  a obidve cesty vybavoval V. S., kde ma uvádzal ako svoju asistentku (z dôvodu jazykovej bariéry a telesného hendikepu). Dôležitá a rozhodujúca je aj skutočnosť, že V. S. sa počas našej známostizúčastnil Národnej púti Slovákov do Ríma vo februári 2013. Táto cesta vo februári 2013 bola rovnaká ako cesta 27.04.2014 v tom zmysle, že V. S. letel vládnym špeciálom s prezidentom p. Ivanom Gašparovičom. Na túto cestu bola rovnako potrebná akreditácia. V. S., keďže zastrešoval média – Spišskú Kapitulu a časopis Slovenka, akreditáciu dostal. Keďže ja som nezastupovala žiadne média vo februári 2013 akreditáciu som nedostala napriek všetkým zaslaným potrebným dokumentom.

            Čo sa týka cesty do Ríma vládnym špeciálom dňa 27.04.2014, ktorá je spomínaná v článku, o tejto cestechcem uviesť nasledujúce:

            O tejto ceste som nemala žiadne vedomie, bola som presvedčená, že idem na kontrolu do NOÚ v Bratislave vychádzajúc z tvrdenia V. S., ktorý okrem iného uviedol, že došlo k zhoršeniu môjho zdravotného stavu a volali mu z onkológie v Bratislave, že sa mám dostaviť na ďalšiu kontrolu dňa 27.04.2014.

            V. S. bez môjho vedomia a súhlasupožiadal o akreditáciu v čase môjho ochorenia. Všetky potrebné osobné údaje V. S. mal z predchádzajúcich služobných ciest, všetky potrebné tlačivá mal možnosť stiahnuť zo stránky, všetky kontakty mal k dispozícii vzhľadom na predchádzajúcu cestu do Ríma. Akúkoľvek komunikáciu pri všetkých cestách viedol s prezidentskou kanceláriou jedine V. S. a túto skutočnosť uvádzajú vo svojich výpovediach svedkovia – zamestnanci Kancelárie prezidenta SR.

            Je nemysliteľné, aby som sa ja, ťažko chorá žena, matka, samoživiteľka rodiny, ktorá sa sama stará o maloletú dcéru zaujímala o akúkoľvek cestu, tobôž zahraničnú v takom vážnom zdravotnom stave, v akom som bola aj v citovom rozpoložení, keď som riešila či moja dcéra neostane sirota. Je neprijateľné, aby ktokoľvek po tak náročnej operácii a v tak krátkom čase sa odvážil nastúpiť do lietadla a riskovať, že pod zmenou atmosférického tlaku, ktorý v lietadle nepopierateľne pôsobí, si privodí pooperačné komplikácie. Je nereálne, aby som plánovala akúkoľvek cestu. Mojou prioritou od diagnostikovania môjho ochorenia v januári 2014 bolo prežiť, zvíťaziť nad chorobou a vrátiť sa k jedinej dcére, ktorú sama vychovávam. Teda v skutočnosti ako som už viackrát uviedla, bola som si vedomá toho, že dňa 27.04.2014 idem na kontrolu do NOÚ v Bratislave a vôbec nevedela o ceste do Ríma. Až po príchode do Bratislavy keď V. S. zabočil smerom na letisko mi povedal, že cestujeme do Ríma a nie na kontrolu na onkológiu. Že som o tejto ceste nevedela svedčí aj tá skutočnosť, že som celej rodine, mame a svokre povedala, že musím ísť do Bratislavy z dôvodu ďalšej kontroly na NOÚ. Mal. dcéra ostala pri mojej mame a ja som si zbalila svoje osobné veci ako župan, pyžamo, hygienické potreby a spodné prádlo pre prípad, žeby som musela byť hospitalizovaná. Ak by som vedela, že idem do Ríma vo vládnom špeciály spolu s prezidentom SR, rozhodne by som sa obliekla inak ako som bola oblečená. Keď sme prišli na letisko do Bratislavy povedal mi V. S., že má pre mňa prekvapenie, že letíme do Ríma s Gašparovičom. Ja som to odmietala, na to mi V.S. povedal: „mám dosť známych, mne stačí jeden telefonát a ty v Starej Ľubovni z vlaku nevystúpiš a tvoje decko bude rovnaká kalika ako aj a budeš na ňu pozerať celý život.“ Tieto jeho slová som pochopila ako vyhrážku, brala som ju vážne nakoľko som poznala jeho povahu, čoho je schopný, aký je bezcitný a zákerný a ako ma bil. Túto jeho vyhrážku som brala vážne, neskutočne som sa bála o dcéru a zo strachu pred V.S. som nasadla do lietadla a letela do Ríma. Počúvala som ho na slovo z obavy o seba a najmä o svoje dieťa. 

            V. S. nepravdivo uvádza, že som bola po celý čas vysmiata v lietadle. Úsmev ešte neznamená, že človek je v poriadku a bezpečí. Rovnako dve či tri fotky, ktoré ako jediné z x fotiek zachytávajú síce úsmev, ale za tým úsmevom vidieť neupravenú ženu, bez akéhokoľvek makeupu, so strapatými vyležanými neošetrenými odrastenými vlasmi. Dresscode na fotkách jednoznačne hovorí, že na cestu s prezidentom som nebola pripravená, ba čo viac, na stretnutie so Sv. Otcom som nedodržala protokol a etiketu.

            Teda do Ríma som dňa 27.04.2014 necestovala dobrovoľne, ale pod psychickým nátlakom V. S., že ublíži mne ale najmä mojej dcére, pričom som mala dôvodnú obavu, že je schopný svoje vyhrážky naplniť poznajúc jeho povahu a charakterové črty poukazujúc aj na to, že už predtým mi ublížil na zdraví, preto som sa aj podrobila vôli V. S.

            V ďalšej časti článku V. S.uvádza, že mu niekto opakovane poškodil automobil. K tomuto chcem uviesť nasledujúce skutočnosti.

            V. S. zapríčinil v decembri 2018 dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, následkom čoho mu bola zakázaná činnosť viesť motorové vozidlo. Pri spomínanej nehode si sám spôsobil škodu na vozidle. V súvislosti s opakovaným poškodením jeho vozidla som bola v minulosti a aj v súčasnosti vypočúvaná na základe podnetu V. S. na ORPZ v Starej Ľubovni a v Poprade., naposledy v novembri 2020.“

            V. S. uvádza, že voči mojej osobe bolo vznesené obvinenie zo zločinu krivého obvinenia. Jedná sa o krivé obvinenie súvisiace s predmetnou cestou do Ríma zo dňa 27.04.2014 a celú udalosť ako sa stala som už vyššie popísala. Napriek tomu, že predmetná vec bola niekoľkokrát odložená na podnet Generálnej prokuratúry SR (pokiaľ viem) bolo voči mojej osobe znesené obvinenie pre trestný čin krivého obvinenia a následne pre zločin krivého obvinenia. Zo strany Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni bola podaná obžaloba pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 od. 1, ods. 3 Tr. zák. s tým, že som mala poškodenému V. S. spôsobiť obzvlášť závažný následok spočívajúci v tom, že V. S. bol vzatý do väzby vo veci vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni sp. zn. 1T/90/2016, kde bol právoplatne odsúdený za ublíženie na zdraví, ktoré mi spôsobil. Predmetné konanie je vedené na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. 8T/37/2020. Celé trestné stíhanie je vykonštruované a značne ovplyvnené osobami, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu s V. S. Ja sa skutočne necítim byť vinná zo skutku, ktorý mi je kladený za vinu. Ide o neprávoplatne skončenú vec, a preto nemá právo sa k nej vyjadrovať či už „poškodený“ v tejto veci.

            To, že hlavné pojednávanie bolo trikrát odročené je spôsobené právnymi krokmi, ako aj pandemickou situáciou spôsobenou ochorením COVID – 19 a následným vyhlásením núdzového stavu a prijatými opatreniami, za čo nenesiem žiadnu zodpovednosť.

            Na druhej strane mi nedá nepoukázať aj na tú skutočnosť, že voči V. S. bola podaná obžaloba na Okresný súd v Poprade a predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. 6T/5/2018, a to pre trestný čin podvodu. Obžaloba bola podaná ešte dňa 07.11.2017, pričom obžalovaný V. S. sa nezúčastnil siedmich hlavných pojednávaní a vec bola právoplatne ukončená až 16.09.2020, kedy bol odsúdený za predmetný trestný čin k podmienečnému trestu odňatia slobody. 

            V. S. je agresívny alkoholik, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie a psychiatrie, ktorý bol podaný v súvislosti s trestným stíhaním za ublíženie na zdraví voči poškodenie Mgr. I. M., ktorá konštatovala, že V. S. trpí duševnou poruchou – Emočne nestabilná porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje emočnou nevyrovnanosťou, výbušnosťou a taktiež zistila chorobnú závislosť od alkoholu.

            Predmetné znalecké posudky boli vypracované v súvislosti s trestným stíhaním a jeho odsúdením vedeným na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. 1T/90/2016.

            V predmetnej veci nám nedá nepoukázať aj na tú skutočnosť, že V. S. v priebehu rokov 2015– 2020 na mňa podal najmenej dvanásť trestných oznámení, kde ma lživo obvinil z trestných činov ako aj zo závažných zločinov, pričom vyšetrovaním orgánov činných v trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že som sa týchto skutkov nedopustila. Úmysel V. S. bolo ma lživo obviniť aj keď vedel, že som sa predmetných skutkov nedopustila, a privodiť mi trestné stíhanie. Išlo o pomstu a niekoľkokrát sa vyjadril, že účelom týchto trestných oznámení je ma zničiť, dostať ma do väzby a spôsobiť mi tak obzvlášť závažný následok.

            Týmito podaniami, nepravdivými a lživými obvineniami mi V. S. spôsobil vážnu ujmu nielen na cti a povesti(napr. krivé obvinenie o predaji testov žiakom, ktoré sa priamo dotýkalo mojej pracovnej činnosti ako učiteľky na strednej škole), ale aj mojomna zdraví. Musela som sa dostaviť na každé predvolanie k vyšetrovateľovi, odôvodňovať nepravdivosť krivých obvinení, predkladať listinné dôkazy, t.j. účtovné dokumenty a iné, ktoré som na výzvu vyšetrovateľa musela doložiť. Bolo nepochybne preukázané, že ja som sa nedopustila žiadnej z protispoločenských činností, z ktorých ma obvinil V. S.

            V tejto súvislosti chceme uviesť, že V. S. si bol vedomý toho, že ja som sa týchto skutkov nedopustila, išlo o nepravdivé obvinenie konkrétne nevinnej osoby zo spáchania trestného činu resp. zločinu v úmysle privodiť mi trestné stíhanie, pričom v tomto konaní pokračuje aj v súčasnej dobe.

            Protiprávnosť konania V. S. spočíva aj v tom, že ohrozil záujem spoločnosti na ochrane občanov pred lživými útokmi na moje práva,slobodu a najmä na česť vzhľadom na to, že pôsobím ako pedagogička na strednej škole. V tejto súvislosti chcem poukázať zvlášť aj na tú skutočnosť, že V. S.ma obvinil okrem iného aj z tak závažného skutku, ktorým mal byť predaj testov mojím žiakom. Takéto lživé obvinenie by malo dopad nielen v trestnoprávnej ale aj v pracovnoprávnej rovine.

            Teda poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti tvrdenia, ktoré boli uverejnené v článku sú nepravdivé, hrubo narušujúce moju dôstojnosť a česť poukazujúc aj na to, že pracujem ako stredoškolská učiteľka. O tomto článku som sa dozvedela od mojich známych a priateľov a títo sa neskutočne pohoršovali nad klamstvami a nepravdivými tvrdeniami, ktoré sú v predmetnom článku uvedené, pričom predmetné tvrdenia uvádzané zo strany V. S. neboli redaktorom predmetného magazínu konfrontované s mojou osobou, a teda išlo o jednostranné a účelové tvrdenia zo strany V. S., ktoré mali za úmysel spôsobiť mi vážnu morálnu ujmu.

Mgr. Iveta Masniková

o