Ostrakizmus orgánov súdnej moci v Slovenskej republike
Demokracia ako vláda ľudu vznikla v starovekých Aténach, kde sa vygenerovala skupina slobodných občanov, ktorí spoločne rozhodovali o záležitostiach obce.
Na webe Súdna moc sa z pera Patrika Števíka objavil zaujímavý článok, ktorý sme sa rozhodli čitateľom portálu MAGAZÍN Slovensko sprostredkovať a prinášame vám ho bez redakčných úprav…
“IUSTITIA OMNIUM EST DOMINA ET REGINA VIRTUTUM
Spravodlivosť je vládkyňou a kráľovnou všetkých cností”
Cicero
Za otca aténskej demokracie považujeme politika Kleisthena žijúceho v 6. storočí pred Kristom, ktorý nastavil parametre demokracie. Tej demokracie, na ktorú sa neustále odvolávajú všetky európske odborné autority z rôznych oblastí spoločenského života, a s ktorou sa neustále konfrontujeme a bijeme sa do hrude, že sme lepší a uvedomelejší ako ľudia pred 2500 rokmi.
Túto neopodstatnenú nadradenosť súčasného človeka som spochybnil vo svojich knihách a dovolím si ju spochybniť aj v tomto článku.
Ostrakizmus bolo črepinové hlasovanie, ktoré zaviedol Kleisthenes na ochranu mladej aténskej demokracie. Toto hlasovanie slúžilo na potieranie odporcov demokracie z radov aristokracie. Spočívalo v tom, že ľudové zhromaždenie malo možnosť vyhostiť z Atén kohokoľvek nepohodlného bez riadneho súdu.
Išlo o nedemokratický inštitút, o spochybňovaní ktorého sa zachovali mnohé dobové pramene, a ktorý bol terčom rôznych vtipov a posmeškov vtedy žijúcich Aténčanov.
Ostrakizmus je vo svojej podstate nástroj sociálnej kontroly človeka tým, že ho násilným spôsobom vyčleníme z kolektívu. Je to druh trestu a nátlaku. Bez riadneho súdneho konania.
Na obranu Kleisthena možno napísať, že v jeho dobe bola demokracia celosvetová novinka a viedla ťažký zápas o svoju existenciu s protidemokratickými silami. Preto sa dá inštitút ostrakizmu v 6. storočí pred Kristom pochopiť.
Úplne nepochopiteľné je však uplatňovanie ostrakizmu v 21. storočí, v spoločnosti hrdo nosiacej prívlastok demokratická. Dokonca často označovaná za najdemokratickejšiu spoločnosť v dejinách.
A predsa orgány súdnej moci v Slovenskej republike ostrakizujú niektorých sudcov za to, že sa cítia ohrození na ľudských právach a rozhodli sa brániť a nerešpektovať niektoré nariadenia, ktoré považujú za odporujúce zákonu a ústave. Ide o klasický príklad ostrakizmu, kedy sa mocenské orgány súdnictva snažia vytlačiť zo sudcovskej komunity názorovo nepohodlných sudcov a trestať ich bez súdneho procesu.
Ako barličku si zobrali zásadu prezumpcia ústavnosti,
ktorú však vykladajú zavádzajúco a účelovo. Áno, zásada prezumpcie ústavnosti existuje a v právnom štáte má nezastupiteľné miesto. Jej rešpektovanie má zabrániť chaosu, ktorý by v štáte nastal, ak by sa ktokoľvek a kedykoľvek rozhodol nerešpektovať ústavným spôsobom schválené právne predpisy.
Kým nerozhodne Ústavný súd o ich osude.
Lenže orgány súdnej moci v Slovenskej republike opomenuli alebo úmyselne zatajili skutočnosť, že v demokratickom, právnom štáte zásada prezumpcie ústavnosti neplatí vtedy, ak prijaté právne predpisy sú v zjavnom rozpore s ústavou alebo porušujú ústavou chránené ľudské práva a slobody.
V tomto prípade platí zásada prezumpcie slobody.
Je to tak preto, lebo kým rozhodne Ústavný súd, môže dôjsť v dôsledku prijatia sporných právnych predpisov k nezvratným poškodeniam. Je to tak aj preto, lebo dodržiavanie ľudských práv a slobôd je základnou esenciou a predpokladom demokratickej spoločnosti a právneho štátu.
A to aj v krízových obdobiach.
Tento postup orgánov súdnej moci je neprijateľný o to viac, že občanom SR a teda aj sudcom, bola v rozpore s právnym štátom odňatá možnosť brániť sa v riadnom súdnom konaní, keď majú pocit, že sú v čase koronakrízy porušované ich ľudské práva a slobody prijatými právnymi predpismi.
Pričom v mnohých krajinách EU majú toto právo občania garantované v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a závermi Benátskej komisie.
Som občan – sudca okresného súdu a pojednávam v rúšku. Ale priečia sa mi perzekúcie ľudí s opačným názorom zahalené zásterkou verejného zdravia alebo očisty justície.
Zdroj: sudnamoc.sk
Autor: Patrik Števík
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@magazinslovensko.online
Tento príspevok prinášame čitateľom internetového časopisu MAGAZÍN Slovensko v rámci rubriky
Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY
VYHLÁSENIE:
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva MAGAZÍN Slovensko. Zodpovednosť za obsah článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo MAGAZÍN Slovensko nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. MAGAZÍN Slovensko dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@magazinslovensko.online.
UPOZORNENIE:
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.