Podľa informácii JUDr. Radačovského sa vo vyšetrovaní kauzy úmrtia generála Lučanského dejú veci

Europoslanec Miroslav Radačovský, ktorý v kauze úmrtia bývalého policajného prezidentka Milana Lučanského zastupuje jeho pozostalú rodinu, sa na Facebooku vyjadril k množiacim sa pripomienkam verejnosti, že vyšetrovacie orgány vo veci už niekoľko týždňov nekonajú

Radačovský však tvrdí, že celý prípad nestojí na jednom bode, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

„Vážení priatelia, na množstvo reakcií na sociálnych sieťach, na množstvo mne doručovaných dopytov, naznačujúcich, že vo veci sa nič nedeje, uvádzam nasledovné.  Vo veci sa objektívne a v súlade so zákonom postupuje.“

JUDr. Miroslav Radačovský vyhlásil, že nepatrí a nechce patriť medzi tie subjekty, ktoré vynášajú veci z prebiehajúcich konaní bez toho, aby boli objektívne konštatované relevantné skutočnosti.

„Teda vo veci nie že sa nič nedeje, vo veci sa deje,“ skonštatoval splnomocnený zástupca poškodených Lučanských.

Diskutéri najmä na sociálnej sieti často komentujú to, že vyšetrovacia komisia, ktorú zriadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) kvôli nákaze covidu-19 u niektorých poslancov parlamentu odložila svoje návštevy na niektorých miestach spojených s pobytom Lučanského počas posledných týždňov jeho života. Samotná komisia v poslednom čase neprišla s novými informáciami či závermi. V prípade súbežne prebieha aj riadne policajné vyšetrovanie.

Generál Milan Lučanský

Milan Lučanský sa na rodil 10. februára 1969 v Poprade. K policajnému zboru nastúpil v roku 1989. Postupne sa vďaka svojim schopnostiam vypracoval od fekventanta na policajnom útvare v Pezinku, cez elitného vyšetrovateľa až na policajného prezidenta. Počas svojej policajnej kariéry sa venoval odhaľovaniu organizovaného zločinu. Riešil mafiánske skupiny ako kyselinárov, bratov Mellovci, sýkorovcov, za mreže sa mu podarilo dostať bossa košického podsvetia Mikuláša Černáka.

Po nástupe vlády Ivety Radičovej od polície odišiel. V tom čase pracoval ako bezpečnostný pracovník v súkromnej spoločnosti. V roku 2012 sa do policajného zboru vrátil a zastával funkciu 1. viceprezidenta Policajného zboru. V roku 2015 ho prezident Andrej Kiska na základne návrhu vtedajšej vlády vymenoval do hodnosti generála. V roku 2016 sa stal generálnym riaditeľom sekcie kontroly a inšpekčnej služby na Ministerstve vnútra SR.

Do funkcie policajného prezidenta ho vymenovala bývalá ministerka vnútra Denisa Saková. Svoju funkciu začal vykonávať k 1. júnu 2018 a zostal v nej aj po zmene vládnej garnitúry, počas ministrovania súčasného ministra vnútra Romana Mikulca.

Správu aktualizujeme.

Jaroslav Zajac

Zdroj : Hlavné správy

Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@magazinslovensko.online

Tento príspevok prinášame čitateľom internetového časopisu MAGAZÍN Slovensko v rámci rubriky 
Z RÔZNYCH ZDROJOV BEZ CENZÚRY

VYHLÁSENIE: 
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva MAGAZÍN Slovensko. Zodpovednosť za obsah článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo MAGAZÍN Slovensko nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. MAGAZÍN Slovensko dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@magazinslovensko.online.

UPOZORNENIE:
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

%d blogerom sa páči toto: