POLITICKÍ WRESTLERI SO SPRAVODAJSKÝM POZADÍM

Pred pár dňami som čítala na BN blog jedného z našich autorov, ktorý napísal názor, že násilnosti do slovenského parlamentu nepatria.

Katalin Tara na portáli Blogerské noviny uverejnila zaujímavý článok, ktorý redakcia MAGAZÍN Slovensko prináša v plnom znení, bez redakčných úprav.

Autor má iste pravdu, o tom niet pochýb. Nakoniec, ešte pred pár rokmi si to majorita Slovákov nevedela ani predstaviť, ani za čias vlády, toho „zlého“ Mečiara.V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa v slovenskom parlamente dialo čokoľvek, ale fyzické násilie medzi politikmi? Kto by si to za čias „Vlada Veľkého“ dovolil? Mimochodom, pamätáte si kauzu, keď v roku 2002 V. Mečiar neuniesol spoločensko-mediálny tlak, napadol a takmer udrel novinára? Médiá vtedy išli Mečiara ukrižovať. Pamätám si tie nápisy v Médiách: „Mečiar hrubo napadol novinára“ a podobne. Bola to proste senzácia, lebo násilie sa v politike nenosilo – minimálne v tej parlamentnej nie a už vôbec nie verejne, ako divadelné predstavenie. Mimochodom, v podobnej situácii, ako bol kedysi Mečiar je dnes Fico, ktorý neznesiteľný spoločenský tlak neuniesol a poslancovi Pročkovi ukázal pred pár dňami, v parlamente fakera. Pamätám si veľmi dobre, aj vyjadrenia kadejakých „hláv pomazaných“, slovenských z tej doby, napr. Eduarda Kukana a samozrejme veľa iných, ako vtedy Mečiarovu hrubosť odsudzovali. A dnes, títo morálni kritici Mečiara z tej doby po väčšinou stále žijú, ale žeby som zaznamenala, že by jediný z nich odsúdil Pročkovu hrubosť, keď pred pár dňami napadol v parláči Blahu, tak to sa nestalo. Téma parlamentného bitkárstva je prázdnomakovicová a nepísala by som o nej, nebyť istých spoločenských symptómov, lebo na rovinu: preberať parlamentných bitkárov s plechovým žalúdkom typu J. Pročko, ma neba. Sama som veľkou faninkou fitness a keby som mohla, tak by som vo fitku aj spávala. Stretávam svalovcov denne a stovky z nich, dokonca aj niektoré významné osobnosti zo amerického sveta silových športov poznám, ale drvivé percento z nich, násilie mimo ringu odsudzuje a snaží sa mu za každú cenu vyhnúť. A verte mi, to sú obvykle naozajstní chlapi, teda aspoň na výzor a minimálne tým, aké majú svaly a čo v bojových arénach a oktagonových kletkach dokážu. Ale Pročko a bitkár? Veď ten, už napohľad vyzerá, ako zarastený hajzlový pavúk, a ak chodí do fitka, tak podla jeho výzoru usudzujem, že iba okukovať mladé kočky. Za jeho parlamentným násilím teda treba hľadať viac, ako len sklon k pouličným šarvátkam.
Iste vám neušlo, že násilie v parlamentnej politike sa usadilo hlavne na Ukrajine. Náhoda? Pýtať sa takto má zmysel, lebo, niekedy mi súvislosti ukrajinskej politiky pripomínajú spôsoby presadzovania sa v politike, známe zo starej rímskej civilizácie, tesne pred jej zánikom. A nie len na Ukrajine, lebo násilie v politike sa v slovanských postkomunistických krajinách stáva, akousi novou paradigmou politickej moci zoširša. Napr. politik Pavel Novotný z Čiech sa do politiky dostal iba vďaka svojej, až chorobne provokačnej povahe. A keď si všimnete, čím všetkým, títo novodobí slovanskí Brutusi – hlavne tí z Ukrajiny (doporučujem čítať články blogera Jána Doneckého z Luhanska, ktorí násilných, ukrajinských parlamentných politikov rád opisuje) sú a aké ideologické hodnoty vyznávajú, tak už musíte minimálne pocitovo šípiť, že tu nie je niečo v poriadku. Mňa veľmi zarazil, aj premiér Matovič, ktorý sa správa naoko veľmi milo a je obvykle pri komunikácii naozaj príjemný, ale o Pročkovej výtržnosti sa vyjadril s úsmevom a prehlásil, že by to rád videl. Ide teda, o nový druh divadla v politike, ktoré istá skupina Slovákov ticho obdivuje a preto sa z politikov stávajú akísi politickí wrestleri. Wrestling je totiž športové divadlo, kde sú súboje vopred dohodnuté. Preto si myslím, že aj Pročko, mohol konať provokatívne preto, lebo boli s Matovičom dohodnutí alebo min. vedel, že Matovičovi sa to bude páčiť a preto Blahu napadol. Politika bez následkov neexistuje a od politického násilia v parlamente, je k násiliu na ulici iba krok. Hlavne keď hovoríme o Slovanoch, ktorí svojich politikov chcú podobať – viď napr. kotlebovcov, pre ktorých je Kotleba vzorom. A s týmto faktom, dokáže v spoločnostiach kadekto kalkulovať. Preto napíšem svoj názor veľmi otvorene – ten, kto dal príkaz strieľať na Majdane do davu protestantov, rozhodne krvavé politické divadlo spustil. A, že sú z toho podozriví politici ukrajnského parlamentu, ktorí sa predtým parlamentnému násiliu radi venovali, je pravda tiež.Skutočná pointa tohoto príbehu, o politických kohútoch sa môže stať časom oveľa smutnejšia, ako je príbeh politického wrestlerského predstavenia šašoidného poslanca Pročka a Blahu, ktorý mu na jeho hlúpu provokáciu, pravdepodobne iba naivne naletel. Ono totiž, Ukrajina sa stala z národného pohľadu nesvojprávnou krajinou už dávno. Najskôr pod vplyvom Ruska a dnes pod vplyvom Bruselu, predstaviteľov NWO a Izraela, čo sa pre bežných Ukrajincov ukazuje oveľa horším spojením, ako to predchádzajúce s Rusmi – Ukrajina sa po odtrhnutí od ruského vplyvu stala najchudobnejšou krajinou Európy, kde vraždia civilistov iba kvôli politickému udržovaniu napätia s Ruskom. A na Slovensku to nikoho akosi nezaujíma. Dokedy? Dokiaľ do našej obývačky nevtrhne ozbrojenec a nezdvihne nás z pohovky tým, že nám rozstrieľa televízor? Takto sa to totiž udialo na Ukrajine.

Zdroj: Katalin Tara – Blogerské noviny

Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@magazinslovensko.online

Tento príspevok prinášame čitateľom internetového časopisu MAGAZÍN Slovensko v rámci rubriky 
Z RÔZNYCH ZDROJOV – BEZ CENZÚRY 
v úplnom a necenzúrovanom znení ako bol uverejnený na web portále TU

VYHLÁSENIE: 
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva MAGAZÍN Slovensko. Zodpovednosť za obsah článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo MAGAZÍN Slovensko nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. MAGAZÍN Slovensko dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@magazinslovensko.online.
UPOZORNENIE:
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

%d blogerom sa páči toto: