SOLIDARITA A VYHLIADKY DO BUDÚCNOSTI

Po kríze, ktorá vypukla a preliala sa do celého sveta a ktorú poznáme len ako „krízu 2008“,
všetci už začali byť s predikovaním budúcnosti opatrnejší. Aspoň teda tí rozumnejší.

Niet sa ani čomu čudovať, pretože ak by sme si dnes pozreli prognózy ekonomického vývoja, ktoré ekonómovia chrlili zo seba v roku 2007, zostali by sme určite prekvapení. Tie boli totiž na obdobie pre roky 2008 až 2010 veľmi priaznivé . Málokto, ak vôbec niekto počítal s tým, že v roku 2008 nastane kolaps na finančnom trhu. Dnes o jeho príčinách a dôsledkoch sú už vypracované štúdie a pri spätnom pohľade sa samotná finančná kríza javí, ako logický dôsledok niektorých opatrení. Čo je však rovnako zarážajúce, bolo aj sledovanie toho, ako ani jeden ekonóm nevedel presne opísať jej budúci priebeh.
Možno, ale naozaj len možno sme v rovnakej situácii aj teraz. Po skúsenostiach s krízou 2008 väčšina ekonómov, ktorých bol ešte svet ochotní počúvať, varovala, že nie je otázkou, či nejaká kríza príde, ale skôr to, kedy k nej dôjde. Málokto, ak vôbec niekto však počítal s tým, že terajšiu svetovú krízu spustí koronavírus COVID-19. Všetky štáty si však uvedomujú, že ochrana zdravia obyvateľstva je esenciálnou súčasťou spoločenskej zmluvy, inak povedané ústavy toho-ktorého štátu. Je povinnosťou štátnych orgánov, aby zabezpečili ochranu zdravia svojich občanov a obyvateľov primeranými prostriedkami.
Lenže mnohé opatrenia, teda väčšina z nich bude mať priamy dopad aj na ekonomiky štátov. Tu nejde o krízu nezvládnutého riadenia jedného konkrétneho štátu, ale opätovne o celosvetovú krízu. Štáty sú nútené siahať k obmedzeniam a zákazom, ktoré majú a budú mať dopady na prevažnú časť obyvateľstva, či už v ekonomickej alebo sociálnej oblasti. Aké, to si netrúfam povedať, keďže si to netrúfajú tvrdiť ani ekonómovia. To ani nie je mojim cieľom.
Rada by som však upozornila na niektoré opatrenia z dielne Európskej centrálnej banky (ECB) a okolitých štátov. Zároveň sa pokúsila načrtnúť, ako by sme sa na túto krízu mohli pozrieť a k čomu tieto poznatky potom v budúcnosti využiť. Myslím, že je to vhodná príležitosť na serióznu debatu o našej budúcnosti.
V krízach, ktoré tu už boli, sa prejavovala hlavne solidarita. Jednak tým, že veľkopodnikateľ v 19. storočí napriek tomu, že musel mnohých svojich zamestnancov prepustiť, dal im napr. aj uhlie na kúrenie, aby nepomrzli. Áno, jednak kvôli tomu, aby ich neskôr, keď sa všetko utrasie, ich mohol prijať naspäť (keďže nepomrzli), ale dalo by sa na to pozerať aj tak, že z čistej ochrany svojho majetku a aj svojho života. Človek, ktorý je hladný, premrznutý a doma má deti zdieľajúce jeho osud, je zúfalý. A ak je takýchto ľudí viac, mohlo by sa stať, že veľkopodnikateľ by čelil útoku húfu hladných, premrznutých a zúfalých ľudí, ktorí nemajú čo stratiť. Podstatné však je, že to uhlie poskytol.
Dnes by sa dalo povedať, že tú pomoc vo forme „uhlia“ potrebujú všetci obyvatelia a to nielen Slovenska. Mnohé vlády sa pripravujú prijať, alebo už prijali opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Prečo? Kým v minulosti boli výhody prameniace z pracovného práva a jeho ochrany slabšej strany len vysnívanou túžbou a cieľom boja zamestnancov, je dnes situácia opačná a každý jeden podnikateľ, ktorý by nevyplatil mzdu, sa dopúšťa trestného činu a vystavuje sa tým trestnému stíhaniu. Vlády si uvedomujú, že nie je možné očakávať od podnikateľov, aby v takýchto prípadoch, kedy viazne dopyt a dodávky tovarov (hlavne, ak je to dôsledkom opatrení zo strany štátu) , dotovali svojich zamestnancov a nechávali ich doma v karanténe, pričom by im platili nielen mzdy ale aj odvody. Preto sa vlády v mnohých štátoch začínajú obzerať po opatreniach, ktoré by predišli hromadnému prepúšťaniu. Tak či tak by ľudia, ktorí takto prídu o zamestnanie, zaťažili štátny rozpočet v prípade vyplácania dávok v nezamestnanosti, preto je pre štát prijateľnejšie riešenie, na realizácii ktorého budú participovať všetci: štát, podniky ale aj zamestnanci.

Jedným z takýchto opatrení je aj tzv. „kurzarbeit“ (krátka práca). Podstatou tohto nemeckého vynálezu zo začiatku dvadsiateho storočia je, že štát prizná preplatenie mzdových nákladov pre spoločnosti vo chvíli, keď ekonomická kríza dopadne na určitý počet ich zamestnancov. Tento počet zamestnancov alebo jeho percentuálne vyčíslenie sa môže od štátu k štátu líšiť, ide však hlavne o to, aby mali podnikatelia istotu, že mzdové náklady pri žiadnej, resp. minimálnej tržbe nebudú pre existenciu samotného podniku resp. spoločnosti ohrozením. Takéto opatrenie bude vyžadovať jednak solidaritu od podnikateľov, od štátu, ale zároveň aj od zamestnancov. Zamestnancom sa predostrie možnosť, aby „obetovali“ svoje nadčasy, prípadne čerpali dovolenky. Myslím si, že vzhľadom k vzniknutej situácii si je každý z nás vedomý toho, že takto vzniknuté bremeno budeme musieť niesť všetci spoločne. Nie je mysliteľné, aby ho niesol len jeden subjekt. Ten by to istotne položilo. Ale jeho rozloženie na viaceré subjekty by mohlo dopady krízy minimálne zmierniť.

Otázky ❓ ❓ ❓, ktorých základom je „ako ďalej?“, pribúda. Odpovedí je však menej. Keďže Slovensko a rovnako aj okolité štáty sú súčasťou Európskej únie, nebudú ani jednoduché. Aj tu však existujú rozdiely medzi nami 🇸🇰a našimi susedmi z V4. Z tohto zoskupenia sme jediní, ktorých menou je euro, a to napriek tomu, že všetci členovia V4 sa zaviazali euro prijať. Jedine Dánsko🇩🇰 z 27 členských krajín EÚ sa rozhodlo, že euro neprijme. Slovenská republika je aj súčasťou tzv. Paktu stability a rastu, ktorý ovplyvňuje zdravé verejné financie. Tohto Paktu však nie je súčasťou náš sused, Česká republika. Takže možných kombinácií bude dosť.

V žiadnom prípade nemám chuť volať po väčšej integrácii ani o vystúpenie z EÚ, pretože momentálne sa naozaj nikto neodvažuje na žiadne predikcie. Mnohé inštitúcie EÚ reagujú, aj keď niektoré veľmi neskoro, na vzniknutú situáciu, pričom si treba uvedomiť, že ani jedna z nich nemôže prijímať opatrenia bez toho, aby nebola kontrolovaná inou inštitúciou. Jediná zo 7 inštitúcii EÚ, ktorá má vlastnú subjektivitu a môže konať vo vlastnom mene, je práve ECB. Tu však treba dodať, že aj jej kroky kontroluje Súdny dvor EÚ a teda tiež nezostáva bez kontroly. Mnohé opatrenia, na ktoré ECB už pristupuje, sú v platnosti a povieme si o nich v najbližších dňoch. Ale na príklade „koronavírusových dlhopisov“ by bolo možné povedať už teraz len jedno: konečné slovo (aj) v tejto otázke majú politici.

Myslím si, že práve vzniknutá kríza a s ňou spojené budúce riešenia (dúfajme, že nejaké budú a budú rozumné), nám dávajú jedinečnú možnosť zodpovedať si na otázku: byť či nebyť členom EU?

Ak si od dnes začneme robiť záznamy o opatreniach, môžeme sa ku koncu krízy jednoznačne prikloniť k jednému alebo k druhému záveru. Nejde o to, aby mal jeden alebo druhý „tábor“, či už euroskeptici alebo euronadšenci, pravdu. Ide o to, aby sme sa po zvládnutí tejto krízy mohli zamyslieť nad tým, či je lepšie a efektívnejšie byť „sám vojak v poli“ alebo byť súčasťou veľkého spoločenstva.

A možno sa ukáže, že to bude niečo medzi tým. Momentálne máme ideálnu možnosť, keď nepotrebujeme niečo simulovať, ale môžeme vychádzať z poznatkov, ktoré na konci tejto krízy budeme mať. Bude dobré robiť si poznámky takpovediac za pochodu (s tým sa budem snažiť pomôcť a zverejňovať jednotlivé kroky vlád ale aj inštitúcii EÚ tu). Aby nám na konci nikto nemohol tvrdiť: „ja som to hovoril“, pričom nemal ani len zdanie o tom, čo sa deje, alebo dokonca tvrdil opak toho, ako sa to skončí.

K opatreniam, ktoré už urobila ECB, sa dostaneme v ďalšom statuse. A že toho je…

Mgr. Judita Laššáková
Foto: Internet

Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@magazinslovensko.online

VYHLÁSENIE: 
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva MAGAZÍN Slovensko. Zodpovednosť za obsah článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo MAGAZÍN Slovensko nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. MAGAZÍN Slovensko dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@magazinslovensko.online.
UPOZORNENIE:
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

%d blogerom sa páči toto: