VEĽKÝ REŠPEKT patrí najzodpovednejším – tým netestovaným

Neviem kto vymýšľa slogany a názvy jednotlivých vládnych akcií, ale neprekvapilo by ma ani ak by to bol sám neobmedzený pán územia medzi Tatrami a Dunajom…

Tá posledná pod názvom „Spoločná zodpovednosť“ účelovo rozdelila obyvateľov na „privilegovaných“ a „neprivilegovaných“. Podobná segregácia sa v nie tak dávnej minulosti už udiala a je tu znova.

Chápem aj ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov dali pretestovať v tejto neľahkej situácii (nevynímajúc vojakov, policajtov a zdravotníkov), no nerozumiem dôvodu osočovania občanov, pre ktorých slovo zodpovednosť má iný význam.

Zodpovednosť má totiž viacero významov. Máme spoločnú zodpovednosť za našu budúcnosť. Aká bude? Čo bude po „dobe Kovidej“? Pretože podľa vyjadrenia WHO je táto viróza na ústupe. Začnú sa liečiť aj iné choroby? Budú na to financie, alebo nás táto vláda pripraví pod rúškom Kovidu o všetko?! Čo nám ostane zo slobody, ktorú nám naši predkovia vybojovali?

Koho by napadlo, že sa jej dokážeme bez okolkov vzdať a ešte ostrakizovať ľudí, ktorí na to poukazujú a snažia sa zachrániť aj pre nich to najcennejšie. Naši predkovia zomierali v nespočetných vojnách, aby nám zabezpečili život v slobodných podmienkach, načo nezabúdame napriek snahe momentálnych držiteľov moci. Dnešná vládna garnitúra sa uchyľuje k najzákernejším praktikám, kde občanov otvorene vyzýva k udávaniu a sledovaniu sa navzájom a farizejsky to zaodieva do šatu „zodpovednosti“. Výnimkou nie sú už ani rozpory v rodinách, na pracoviskách a v rôznych sociálnych skupinách.

Rozumiem vláde, ktorá sleduje svoje ciele, ťažko však beriem ľahostajnosť a alibizmus akým sa bez kritického myslenia nechávajú ľudia zotročiť.

Zatiaľ relatívnu slobodu stále máme a stačí nám „len“ dodržiavať platnú legislatívu, aby sme ju nestratili. Preto si veľmi vážim pár udatných a nebojácnych právnikov, ktorí napriek verejnému pranierovaniu, bez nároku na odmenu bránia našu spoločnú slobodu jediným možným legálnym spôsobom.

Občania, ktorí to chápu a napriek vyhrážkam sa odmietli testovať, sú teraz odsúvaní na okraj spoločnosti ako vyhnanci. Namiesto toho, aby im „donútení“ boli vďační, značkujú ich „žltými hviezdami“ a sami sa vystatujú „certifikátmi slobody“, neuvedomujúc si, že ich doposiaľ nepotrebovali.

Ľudia, ktorí vidia aj za horizont vedia, ako sa dá ťažko vybojovaná sloboda ľahko stratiť. Preto vás prosím ROZMÝŠLAJTE.

Ide o našu SPOLOČNÚ SLOBODNÚ BUDÚCNOSŤ!!!