Zákon o osobnej hmotnej zodpovednosti politikov v praxi
O situácii, keď ministerka spravodlivosti Žitňanská siahla predsedovi NS SR Štefanovi Harabinovi na mzdu sa už popísalo dosť. Menej sa však už rozoberal dôvod, keď išlo o zakázanie kontroly, resp. vplyvu výkonnej moci na moc súdnu.
Ministerstvo financií pod velením Miklóša malo ambíciu preveriť hospodárenie na NS SR, čo vtedajší predseda razantne odmietol s odôvodnením, že podľa zákona má takú kompetenciu iba NKÚ (kontrola NKÚ, ktorú v tom čase inicioval Harabin konštatovala, že hospodárenie na NS prebieha podľa zákona a nenašla žiadne pochybenia) Čo neskôr potvrdilo aj rozhodnutie súdu a následne podľa vzoru SR začali rovnako postupovať aj najvyššie súdy iných členských krajín EÚ…
A tu sa dostávame k meritu veci. Štrasburský súd už v roku 2012 rozhodol o tom, že mzda bola Harabinovi krátená nezákonne a prikázal SR túto neprávosť napraviť. Faktom je aj to, že pokiaľ by OS a KS nerozhodli o vrátení platu Harabinovi, hrozilo vylúčenie Slovenska z Rady Európy. Nerešpektovaním Rozsudku ESĽP z 20. novembra 2012 bolo Slovensko na Pranieri Rady ministrov zahraničia Rady Európy, počas ktorého bola bez najmenších pochybnosti vyslovená táto hrozba
Ak by to v roku 2012 urobila Žitňanská, stálo by to daňových poplatníkov sumu, ktorá mu mala byť vyplatená navýšenú o súdne trovy… Po ďalších 8 rokoch sa však vyšplhali úroky do výšky viac ako 38 000 EUR. Budú to naši čelný predstavitelia nerešpektujúci právoplatný rozsudok Štrasburského súdu platiť „zo svojho“?
Čo sa stalo s návrhom Zákona o hmotnej zodpovednosti politikov, na ktorom si Matovič robil predvolebnú kampaň? Alebo bude opäť ostrakizovaný Harabin, pretože si dokáže obhájiť svoje práva?…